27. 1. 1912 – 6. 8. 2006
Štefan Masaryk sa narodil 27. januára 1912 v dedine Záblatie, dnes jedna z častí mesta Trenčín. Po absolvovaní základného školského vzdelania sa rozhodol pre stavbárske povolanie. Po 2. svetovej vojne pracoval v Pozemných stavbách, kde ako stavbyvedúci viedol výstavbu viacerých verejných budov v Trenčíne, z nich najvýznamnejšou bol obchodný dom Prior. Za manželku si zobral Emíliu rod. Oravcovú, ktorá bol tiež v skautingu. V roku 1954 sa im narodil syn Jozef Masaryk – Dodo, ktorý sa stal skautom v roku 1968 počas krátkeho obnovenia skautingu. Popri skautingu, hlavne v obdobiach, kedy skauting nemohol slobodne existovať, bol Štefan Masaryk vášnivým turistom, lyžiarom, vodákom a členom miestneho Klubu slovenských turistov a lyžiarov.
Štefan Masaryk začal skautovať v Trenčíne v roku 1927. Získal skautské meno Runci, pod ktorým ho poznalo i mnoho neskautov z Trenčína. V roku 1932 absolvoval Slovenskú lesnú školu. Zúčastnil sa i viacerých zahraničných skautských akcií, ako 1. Slovanské jamboree v Prahe v roku 1931 a svetové jamboree v maďarskom meste Gödöllő. V období medzi rokmi 1934 – 1936 absolvoval povinnú vojenskú prezenčnú službu v Piešťanoch, kde slúžil na vojenskom letisku v leteckom pluku č. 3 generála – letca M. R. Štefánika. Počas roka 1935 nadviazal styky s novovytvoreným skautským oddielom v Piešťanoch, kde vďaka svojím skautským skúsenostiam a vodcovskému vzdelaniu prebral funkciu oddielového vodcu. Túto funkciu pravdepodobne zastával do konca svojej dvojročnej vojenskej služby, ktorá mu na piešťanskom letisku skončila v roku 1936. Do Piešťan sa v rámci vojenskej služby ešte vrátil počas roku 1938. O jeho pravdepodobne opätovnom nadviazaní kontaktu zo skautmi z Piešťan však neexistujú akékoľvek dochované informácie.
Po skončení 2. svetovej vojny sa podieľal so skupinou trenčianskych oldskautov na obnovovaní skautingu v Trenčíne. V tomto období zastával i funkciu zborového vodcu, ktorú vykonával aj počas krátkeho skautského obdobia v rokoch 1968 – 1970. Za dlhoročnú skautskú službu mu náčelníctvo Slovenského Junáka udelilo počas roku 1969 vyznamenanie Junácka hviezda I. stupňa. Po obnovení skautingu v roku 1989 sa vrátil znovu do funkcie zborového vodcu, ale z dôvodu vysokého veku (77 rokov) ním bol iba v čestnom postavení. Bol členom 52. Klubu oldskautov v Trenčíne, dokedy mu to jeho zdravotný stav dovoľoval. Zomrel 6. augusta 2006 v Trenčíne vo veku 94 rokov, kde je aj pochovaný.